3. obdobie profesionálneho divadla

3. Obdobie profesionálneho divadla v Spišskej Novej Vsi

Dňa 1. januára 1992 akoby po tretí raz začína svoju činnosť profesionálne divadlo v Spišskej Novej Vsi. Vzniklo osamostatnením (oddelením) sa od Divadla Jonáša Záborského v Prešove a prijalo názov Spišské divadlo. Bol to správny krok, ktorý zachránil existenciu profesionálneho divadla v Spišskej Novej Vsi. Zmenené pomery po roku 1989 neboli vždy naklonené kultúre a umeniu, o čom svedčí aj skutočnosť, že Divadlo Jonáša Záborského v Prešove zrušilo svoj súbor spevohry (operety). Určite by neboli váhali zrušiť aj pobočnú scénu v Spišskej Novej Vsi.

Spišské divadlo začínalo svoju samostatnú činnosť vo veľmi skromnom formáte. Postupne sa striedali jeho zriaďovatelia od Ministerstva kultúry SR cez intendantúru, krajský úrad až po Košický samosprávny kraj. To neprospelo jeho rozvoju. Po krátkom období nadšenia sa divadlo postupne dostalo do tvorivej a personálnej krízy. Napriek tomu sa aj v tomto období snažilo vytvoriť zaujímavé inscenácie. Prvou premiérou, ktorou začalo svoju samostatnú činnosť, bola Stodolova Bačova žena v réžii Mira Košického. Ďalšími významnejšími inscenáciami tohto obdobia sú Dürrenmattova Návšteva starej dámy (réžia Miro Košický), v ktorej sa zaskvela Viera Strnisková, ktorá päť rokov systematicky spolupracovala s divadelníkmi zo Spiša, a Claudelovo Zvestovanie (réžia Michal Spišák). Inscenácia Jerofejevovej hry Moskva-Petušky v réžii moskovského režiséra Vitalija Mozgalina získala pozitívnu kritiku. Medzi úspešné inscenácie patrí aj Tom Sawyer Marka Twaina v réžii Tomáša Rosického. Zaujímavý bol projekt, v ktorom došlo k spojeniu Tajovského jadnoaktovky Matka a Syngeovej jednoaktovky V tôni doliny do jednej inscenácie. Osobitný bol aj ďalší projekt autora a režiséra Mira Košického Stopy slova a písma, v ktorom okrem hercov účinkovali aj bohoslovci zo Spišského Podhradia. Úspech zožali aj Goldbergovské variácie a Ester v réžii Mira Košického. Najoceňovanejšou inscenáciou tohto obdobia bola Gombrowiczova Ivona, princezná burgundská v réžii poľského režiséra Andrzeja Rozhina. Patrila k tomu najlepšiemu, čo v tomto období v slovenských divadlách vzniklo. Vrcholom tvorby mladej režisérky Moniky Gerbocovej bolo inscenovanie úpravy Shakespearovho Sna noci svätojánskej (Sen noci svätojánskej po 400 rokoch) a Bukovčanovej Slučky pre dvoch.

Formujúcimi osobnosťami tohto obdobia boli režiséri Miroslav Košický, Monika Gerbocová, Tomáš Rosický, dramaturg Štefan Fejko. Herecky zaujali Dana Košická, Albín Medúz, Štefan Labanc, Mária Brozmanová

V roku 2007 dochádza v Spišskom divadle k výraznej zmene. Na post riaditeľa po úspešnom konkurze nastupuje Mgr. Emil Spišák ArtD., ktorý v roku 2008 angažuje na post umeleckého šéfa súboru Prof. PhDr. Jána Sládečka PhD. Začala sa celková revitalizácia a rozvoj napĺňaním koncepcie, s ktorou do divadla nastúpil nový riaditeľ. Postupne sa prebudoval a rozšíril umelecký súbor výlučne o vysokoškolsky vzdelaných hercov, absolventov Akadémie umení v Banskej Bystrici. Podobným rozvojom prešli aj technicko-administratívne zložky. Spišské divadlo sa zmenilo na klasické repertoárové divadlo mestského typu, ako sú divadlá v Trnave, Zvolene, Martine a pod. Jeho tvorba sa začala prioritne zameriavať na inscenácie pre dospelých, hoci sa venuje aj tvorbe pre deti. Začali vznikať inscenácie, ktoré zapĺňali hľadisko divákmi. Prvou bola Všetko o mužoch Mira Gavrana (réžia Emil Spišák). Medzi ďalšie významné inscenácie patria Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch Jána Palárika, Pevec Boží J. B. Ivana., Timravina Krása krás, Ostrovského Bankrot, všetky v réžii Jána Sládečka, Ibsenov Nepriateľ ľudu, Brandonova Charleyho teta v réžii Emila Spišáka, či Tajovského Ženský zákon po špiski (réžia Matúš Oľha), Jánošík, alebo pravda je len jedna (réžia P. Palik), Dámsky krajčír Georgesa Feydeaua (réžia Ľ. Vajdička), Snehulienka a sedem trpaslíkov (réžia M. Gerbocová), Palculienka (Andersen, Palik), Kráska a Netvor (réžia P. Palik). 

Bolo zriadené Štúdio SD pre uvádzanie titulov pre náročného diváka. Najvýznamnejšími inscenáciami boli Don Juan v pekle G. B. Shawa (réžia Ján Sládeček), Čechovova hra Ujo Váňa (réžia Ján Sládeček), Storočie podľa Márie Petra Palika a Jána Jendrichovského (réžia Peter Palik).

Na formovaní divadla sa výrazne podieľali režiséri Ján Sládeček, Peter Palik , Emil Spišák, hosťujúci režiséri Ľubomír Vajdička a ďalší.

V roku 2018 nastúpil na post umeleckého šéfa súboru Doc. PhDr. Michal Babiak, Mr. Jeho inscenácie Až tri v taňcu na Vidermaňcu (je aj autorom predlohy), Kalinčiakova Reštavrácia či Zupančičove Manželské hry sa zaradili k najlepším inscenáciám Spišského divadla, ale to už asi začína nová, ďalšia etapa existencie profesionálneho divadla v Spišskej Novej Vsi.

 

Mgr. Emil Spišák, ArtD.

Dňa 1. januára 1992 akoby po tretí raz začína svoju činnosť profesionálne divadlo v Spišskej Novej Vsi. Vzniklo osamostatnením (oddelením) sa od Divadla Jonáša Záborského v Prešove a prijalo názov Spišské divadlo. Bol to správny krok, ktorý zachránil existenciu profesionálneho divadla v Spišskej Novej Vsi. Zmenené pomery po roku 1989 neboli vždy naklonené kultúre a umeniu, o čom svedčí aj skutočnosť, že Divadlo Jonáša Záborského v Prešove zrušilo svoj súbor spevohry (operety)." data-share-imageurl="">